Loading ...
(6 hlasov, priemer: 3,83 z 5)
Loading ...
Keď v roku 1883 explodovala indonézska sopka Krakatoa, hluk bolo počuť na území pokrývajúcom takmer 8% povrchu Zeme. Áno, dobre čítate! Ránu bolo počuť až na ostrov Rodriquez, vzdialenom 4800 km. Silný zvuk bol však len “zaujímavosťou” s porovnaním s ostatnými následkami. Ostrov sa doslova roztrhol.
Dokonca ani sám gigantický výbuch nebolo to najhoršie, čo sa vtedy stalo. Aj keď erupcia rozhodne stojí za pozornosť. Vulkanický ostrov Krakatoa s rozlohou 13 km2 začal na jar v roku 1883 dunieť a vyvrhovať spŕšky popola a kameňa. Rozžeravená magma, ukrývajúca sa v hlbinách vulkánu, sa snažila dostať na povrch. 26. augusta sopka tlaku neodolala a 4 explóziami lávu vyvrhla. Po 12 hodinách nepretržitých erupcí sa magmatický krb pod sopkou Krakatoa skoro vyprázdnil. Bez opory sa vulkán začal rútiť. Nasledoval posledný výbuch. Sopka i časť ostrova sa roztrhla a prepadla. Zmizli skoro 2/3 ostrova.
Ostrov však nebol osídlený, takže explózia nespôsobila žiadne priame straty na životoch. Avšak výbuch a zrútenie vulkánu vyvolali tsunami, vysoké 35 metrov, ktoré zasiahlo blízko obývané ostrovy a pobrežie Sundského prielivu na Jáve a Sumatre. Zabila vyše 36 000 ľudí. Popol z výbuchu Krakatoy bol vymrštený vysoko do atmosféry a zatemnil oblohu nad celou Indonéziou. Časť popola sa dokonca dostala až na loď, vzdialenej 1600 km západne od výbuchu. Do atmosféry bolo vyslané obrovské množstvo síry, došlo k celosvetovému zníženiu teploty, čo sa prejavilo ešte aj na začiatku 20. storočia.
Zo samotného vulkánu nezostalo skoro nič. V roku 1927 sa však v Sundskom prielive v hĺbke 300 metrov objavili náznaky nových podmorských erupcí. Na mieste rozpadnutej Krakatoy sa objavila nová sopka, ktorá dodnes rastie rýchlosťou 5 metrov za rok. Indonézania ju nazvali Anak Krakatoa – syn Krakatoy. V jej dosahu dnes žijú milióny ľudí.
