Chlór je žltozelený plyn a v periodickej sústave prvkov ho nájdeme medzi halogénmi. V prírode sa vyskytuje iba v zlúčeninách, ale elementárny chlór môžeme získať elektrolýzou vodného roztoku – chloridu sódneho. Pre svoje veľmi silné toxické vlastnosti sa taktiež môže používať ako bojový plyn. Po prvýkrát sa tak stalo počas 1. svetovej vojny v roku 1915, čo si vyžiadalo niekoľko tisíc životov. I napriek tomu sa dnes veľmi používa – pri úprave pitnej vody. A prečo sa teda do vody dáva, keď je jedovatý?
Chlór sa totižto v pitnej vode dávkuje len v malom množstve, aby to neškodilo zdraviu. Podľa štátnej normy je maximálne množstvo chlóru vo vode 0,3 mg na liter. Tým sa dokazuje známe pravidlo, že jed dokáže byť v malom množstve liekom. Chlór totiž vo vode ničí baktérie, takže ku spotrebiteľovi sa dostane voda absolútne nezávadná.
Nemôžeme sa chlórovanou vodou otráviť?
To sa stať nemôže, pretože je stavaný prísny parameter v laboratóriach. Dávkovanie prebieha v strojovni, kde sa chlór v malom množstve odparuje a následne dostáva do vody. V dnešnej dobe sú už strojovne stavané tak, že sú niekoľkonásobne zaistené, takže k žiadnej tragédií nemôže dôjsť.
Keď si napustíme vodu z kohútika, občas cítime nepríjemný pach chlóru. Ako sa tohto zápachu zbaviť?
Je možné buď vodu prevariť, nechať odstáť (a počkať kým vyprchá), alebo ju dáme do chladničky, kde sa zápach rovnako eliminuje.











