Loading ...
(15 hlasov, priemer: 4,67 z 5)
Loading ...
O tom, že Nemci počas druhej svetovej vojny občas mávali nedosiahnuteľné ciele, snáď netreba diskutovať. Hitlerova posadnutosť výskumom neznámych síl a technológií stála mnoho životov a materiálnych zdrojov. Inak to nebolo ani v prípade odvážneho projektu, ktorý dostal meno pozemný krížnik, teda Landkreuzer.
V roku 1942 prišiel Ing. Grote z ministerstva zbrojenia s návrhom pre stavbu dvoch superťažkých tankov, ktoré mali byť také gigantické, že už samotné pomenovanie tank pre ne nebolo dostačujúce. Landkreuzer P.1000 Ratte (s váhou 1000 ton) a Landkreuzer P.1500 Monster (váha 1500 ton) sa mali stať kráľovskou ozdobou a najväčšou Hitlerovou pozemnou ničivou silou, aká kedy bola vyrobená. Po tom, čo ho Ing. Grote očaril svojimi návrhmi, dostala spoločnosť Krupp príkaz začať s ich vývojom.
Výzbroj a veľkosť takejto vojnovej mašinérie je priam ohromujúca. Landkreuzer P.1000 Ratte (potkan) mal byť osedlaný dvoma námornými delami o veľkosti 280 mm osadenými v takom istom turete, aký sa používal pre bojové lode. Sekundárnu výzbroj malo tvoriť menšie 128 mm delo (teda také, aké sa používalo v najťažších tankoch), osem protivzdušných diel typu flak a niekoľko guľometov. Technici určili silu potrebnú pre jeho rozhýbanie na neuveriteľných 16 000 HP. Preto mal byť poháňaný ponorkovými motormi. Prvý variant počítal s dvoma dieselovými motormi MAN V12Z32/44. Každý z nich mal 24 valcov a výkon 8500 koní. Druhý variant zahŕňal osem menších dieselových lodných motorov Daimler-Benz MB501, pričom každý mal 20 valcov s výkonom 2000 koní.
Landkreuzer P. 1500 Monster bol naproti tomu o polovicu ťažší, takže sa počítalo s použitím štyroch motorov MAN V12Z32/44. Jeho výzbroj sa taktiež líšila. Hlaveň tohoto monštra mal osedlať kanón K (E) kalibru 800 mm s dostrelom 37 km a jeho 7 tonové projektily mali byť schopné zničiť takmer čokoľvek. Rovnaký kanón bol použitý aj pri dele Dora. Na jeho obsluhu malo byť nasadených až 100 ľudí. Ladkreuzer P. 1000 a P. 1500 mali byť teda gigantickou delostreleckou platformou s odhadovanou hrúbkou panciera okolo 250 mm, čo ich robilo zraniteľnými len voči zbraniam rovnakého kalibru akými bol vyzbrojený Ratte.
Ambiciózny projekt si napriek všetkému svoje minúty slávy užil len krátko. Z celkom racionálnych dôvodov bol totiž vývoj týchto supertankov zrušený na príkaz Alperta Speera v roku 1943. Náklady na vývoj a výrobu Landkreuzerov by v žiadnom prípade neboli vyvážené ich úžitkom a benefitmi aj napriek ich monštróznosti. Tank o váhe 1000 či 1500 ton by totiž komplentne zničil všetko cez čo by prešiel, vrátane ciest a mostov. So svojou nízkou rýchlosťou (odhadovanou len na okolo 15 km/h) a obrovskými rozmermi by sa stal ľahkým terčom. Aj keď jeho výzbroj bola schopná ničenia doslova všetkého v dosahu aj 30-40 km, oprava či dokonca odtiahnutie poškodeného krížnika na bojom poli by neprichádzalo do úvahy.
Žiaden z týchto gigantov nebol našťastie nikdy vyrobený, no predpokladá sa, že jedna delová veža tanku Ratte predsa len uzrela svetlo sveta. Neexistujú žadne záznamy o tejto skutočnosti, ale podľa niektorých skončila veža po zastavení projektu Landkreuzer ako statické pobrežné opevnenie niekde v Nórsku. Na obrázkoch sú len orientačné podoby a nákresy.
