Loading ...
(5 hlasov, priemer: 4,40 z 5)
Loading ...
1. Nacistický vedec vytvoril mesto dvojičiek
“Anjel smrti.” To bola prezývka Jozefa Mengeleho, lekára v koncentračnom tábore Auschwitz, ktorý tu pracoval od mája 1943 až do jeho zajatia Červenou armádou v januári 1945. Mengeleho úlohou v tábore bolo pokúsiť sa vytvoriť dokonalú rasu pre vtedy sa tvoriacu Tretiu ríšu. Takisto sa zaujímal aj o experimenty týkajúce sa rodenia dvojčiat – resp. na akom princípe dvojčatá vznikajú. O dvojčatá sa nezaujímal iba tak, náhodou. Cieľom bolo rýchle zvýšenie pôrodnosti Árijskej rasy pre jeho pána, Adolfa Hitlera. Historici a vedci postupne zisťujú, že Mengeleho pokusy možno priniesli ovocie. Roky sa vedci pokúšali zistiť, prečo sa z jedného z piatich pôrodov v istom malom meste v Brazílii takmer vždy narodia dvojičky. Zvláštnosťou je aj to, že tieto dvojičky sú väčšinou modrooké a majú blond vlasy. Občania Candido Godoi teraz zistili, že Mengele ich mesto opakovane navštevoval od 60-tych rokov – najprv ako veterinár, no neskôr už ponúkal svoju medicínsku liečbu aj miestnym ženám. Kľučkovaním medzi Argentínou, Paraguayom a Brazíliou sa “Anjelovi” darilo unikať pred spravodlivosťou až do jeho smrti v r. 1979. Jeho sen o vládnucej rase nadľudí sa mu našťastie nepodarilo naplniť.
2. Vedci vyvíjajú “pavúkokozu” na produkciu špeciálnej látky
Čo dostanete, keď skrížite pavúka s kozou? Možno to znie ako začiatok vtipu o zvieratkách, ale skutočnosť je iná. Ide totiž o projekt genetického kríženia za účelom produkcie nových materiálov. Pavúky produkujú úžasnú látku, ktorá je veľmi žiadaná a cennejšia ako zlato – pavúčie vlákno.Genetici zakomponovali vybraný pavúčí gén, ktorý je zodpovedný za tvorbu vlákna a vložili ho do kozieho embrya a dostali tak kríženca pavúka a kozy. Tento kríženec vyzerá úplne normálne ako koza. Jedinou zmenou je to, že produkuje mlieko s obsahom proteínu, z ktorého sa dá vyrobiť látka veľmi podobná pavúčiemu vláknu. Problémom však zostáva to, že v mlieku sa tohto proteínu nachádza len veľmi malé množstvo, a teda boli by potrebné veľké stáda modifikovaných kôz, aby sa získalo použiteľné množstvo vlákna.
3. Vedci vytvorili nový život z myši, ktorá bola 16 rokov mŕtva
Vedcom sa podarilo vytvoriť klon myši, ktorá bola už 16 rokov mŕtva a zmrazená. Je to prvý krát, čo boli vedci schopní naklonovať zmrznuté zviera. Japonskí výskumníci tvrdia, že ich projekt môže byť pre ľudstvo prospešný napríklad pri oživení vyhynutých zvierat ako mamuty alebo šabľozubé tigre. Kritici naopak tvrdia, že svet stojí blízko dňa, kedy sa ľudia pokúsia oživiť mŕtvych ľudí skladovaných v špecializovaných kryoklinikách. To by mohlo viesť k rozvoju nového typu podnikania – ľudia by nechali zamraziť svoje pozostatky v nádeji, že jedného dňa budú naklonovaný. Tieto experimenty prišli zhruba 11 rokov po tom, čo britskí vedci šokovali svet správou o klonovanej ovce Dolly. Hoci vedci už naklonovali veľa rozličných zvierat, vždy boli použité iba živé bunky. S rýchlym rozvojom vedy je teda možné, že o pár rokov v ZOO možno uvidíme aj mamuty.
4. Vedci vytvárajú modifikovaného moskyta v boji proti iným moskytom
Geneticky modifikovaná odroda moskyta odolného voči malárii bola vytvorená za účelom lepšieho prežitia v prírode ako pôvodný druh, ktorý je prenášačom choroby. Stáva sa tak novou nádejou v boji proti malárii. Nový druh moskyta je nositeľom génu, ktorý ho tvorí odolným voči nakazeniu sa parazitom spôsobujúcim maláriu. Keďže je tento druh odolný, je aj zdravší, a keď je zdravší, tak aj životaschopnejší. Predpokladá sa, že by mohol nahradiť pôvodného moskyta a ukončiť tak šírenie malárie vo svete. Modifikovaný moskyt má ešte jeden špeciálny gén, ktorý dodal jeho očiam svetielkovanie a to ho pomáha odlíšiť od pôvodného druhu. Výskumníci však upozorňujú na fakt, že ich projekt je len v začiatočnej fáze a potrvá ešte desiatky rokov, kým bude nový druh vypustený do prírody.
5. Preukázalo sa, že dievčatá sú dedične naviazané na ružovú farbu
Všetci iste vieme, že ženy majú radi ružovú farbu a muži zase modrú. Doteraz sa však presne nevedelo, prečo je to tak. Teraz však vyšlo najavo, že rodičia, ktorí obliekajú chlapcov do modrého a dievčatá do ružového nesledujú len tradíciu, ale ide o hlboko zakorenený evolučný inštinkt. Výskumníci zistili, že to môže súvisieť s historickými príčinami, prečo ženy vysoko oceňujú červené a ružové farby, kým muži sú naviazaní na modrú. Vedci z University of Newcastle upon Tyne pod vedením Dr. Hurlberta a Yazhu Ling-ovej to dokázali spriemerovaním všeobecných preferencií farieb u pokusnej vzorky respondentov. Úlohou 208 dobrovoľníkov vo veku 20 až 26 bolo bolo vybrať si vždy jednu z dvojice ukázaných farieb. Výskum sa odohrával v 2 skupinách. V jednej boli Číňania a v druhe Briti. Muži si vybrali bledomodrú farbu, zatiaľ čo ženy uprednostnili lilavý odtieň ružovej. Čínske dobrovoľníčky sa skôr prikláňali k červenej farbe, pretože v Číne je červená symbolom šťastia a radosti. To znamená, že do rozhodovania bola zapojená aj kultúrna tradícia. Na záver ešte treba dodať, že historický vývoj ľudstva naozaj súvisí s týmito farbami. Týka sa to hlavne žien, ktoré bývali zberačkami ovocia, a teda potrebovali získať schopnosť lepšie odlišovať červené ovocie od zeleného pozadia.
6. Holandskí vedci vytvorili geneticky upravené kravy na produkciu obohateného mlieka
Holandská biotechnologická spoločnosť Pharming vytvorila geneticky upravené kravy, ktorým pridali vedci špeciálny ľudský gén. Ten u ľudí spôsobuje produkciu laktoferínu, čo je bielkovina, ktorá sa nachádza v slzách, pľúcnych výlučkoch, materskom mlieku a pod. a v tele bojuje proti infekciám. Zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe detského mikrobiologického prostredie v tráviacom trakte. Vedci testovali aj prípadnú škodlivosť nadmerného množstva prijatého laktoferínu, ale nezistili žiadne nežiaduce účinky i pri vysokom dennom príjme mlieka s jeho obsahom.
7. Pokus o vytvorenie rýchlorastúcich stromov
Strom, ktorý môže narásť až 27 metrov za 6 rokov. To je predstava výskumníkov z Purdue Universtiy. Ich výtvor by sa mohol pestovať na špecializovaných farmách a nahradil by fosílne palivá. Vedci sa zamerali na obsah buniek stromu, ktoré obsahujú látku lignín. Táto látka je zodpovedná za silu rastlinnej bunky, ale na druhej strane bráni extrakcii celulózy z bunky. Celulóza je zase zložitý cukor, z ktorého sa dá vyrobiť etanol – alkohol na pohon vozidiel. S podporou Oddelenia pre energetiku sa Clint Chapple a Rick Meilan pokúšajú geneticky stromy upraviť do podoby umožňujúcej ľahšiu výrobu etanol.
